Názov: Čo nás nezabije
Autor: Scott Carney
Vydanie: Eastone Group a.s. 2017
O knihe: Vzdali by ste sa vlastného pohodlia výmenou za lepšie zdravie a kondíciu? Presne to spravil novinár Scott Carney, keď na vlastnej koži začal skúmať prirodzené schopnosti človeka odolávať extrémnym poveternostným podmienkam a možnosti vedomého ovplyvňovania niektorých biologických procesov v tele.
Znie úvod reportáže Scotta Carneyho, antropológa a investigatívneho novinára, ktorý sa zúčastnil tréningu Holanďana, Wima Hofa – aka „ľadového muža“.
To však rozhodne nie je všetko!
Predbehol Hof svoju dobu alebo sa pripojí do radu šarlatánov, ktoré Carney odhalil?
Komentár: V knihe sú okrem spomínaného tréningu popísané aj Carneyho stretnutia s trénermi, športovcmi ale aj vedcami, či s ľuďmi, ktorí veria, že práve technika Wima Hofa im pomáha bojovať s ich ochorením.
Ďalšiu, nemalú časť, sa autor knihy zameriava na svoje skúsenosti a stretnutia s účastníkmi, ako aj organizátormi sparťanských, či iných terénnych pretekov.
Pritom sa na exemplárnych príkladoch snaží poukázať na možné výhody (či nevýhody) tejto techniky, ktorá v niektorých končinách akoby prerástla v samotnú vieru.
Kniha by na prvý pohľad mohla pôsobiť chaoticky s „rozkúskovným“ obsahom. Keby samozrejme Carney neukončil každú načatú myšlienku v tom istom bode, ktoré potvrdzujú jeho zistenia.
Prvé čoho sa zvedavý čitateľ dočká, je príhovor od samotného „ľadového muža“. Ten je presvedčený, že sme boli prírodou „vytvorení“ so schopnosťou samoliečby.
Ako táto úvodná myšlienka navráva, táto technika nebude len o otužovaní a skákaní do ľadovej vody. (Alebo o lození na Kilimandžáro polonahý.)
Musím sa priznať, že som spočiatku bola (nie málo) skeptická.
Jedno však musím uznať Carneymu. Vie písať. Tak, že aj laik má pocit, že aspoň zbežne rozumie o čom píše. (Aj keď antropológiu nevidel ani z rýchliku.)
V úvode ma zaujal príhovormi. Natoľko, že som bola síce naďalej skeptická. Ale aj zvedavá. V prvých dvoch kapitolách zas spôsobil, že som začala premýšľať. Najviac ma paradoxne zaujala myšlienka, ktorú autor (alebo prekladateľ) nazval „chorobami evolučnej nezhody“.
Kniha sama o sebe dala viacero podnetov na ďalšie úvahy. Navyše zrozumiteľne vysvetlila aj Hofove dýchacie cvičenia. No keď už nič iné, svoj propagačný účel táto kniha splnila.
Komentáre
Zverejnenie komentára