Nuž aj tento deň nadišiel. (Chvíľa dramatického ticha.) Konečne môžem vyhlásiť výzvu Hell week challenge podľa Larssena za uzavretú.
Čo som sa vďaka nej dozvedela tentokrát?
- Moja sebadisciplína je na prd. No našťastie nie som až tak stratený prípad.
- Asi som pokrytec. Teda aspoň v rovine, kde som sa zahrávala s niečím, kvôli čomu niektorí ľudia trpia (nespavosť). Ktorú som si čiastočne privodila aj sebe, keď som tri noci zo siedmych nespala.
- Taktiež som si overila platnosť príslovia: "Najväčšia radosť je škodoradosť."
Uvádzam len tieto tri veci, keďže tie sú pre mňa absolútnou novinkou.
Blahodarné účinky skorého vstávania, z hľadiska produktivity mi boli jasné už z mojej prvej účasti na výzve. Po nej som sa snažila aj naďalej praktizovať cvičenie, ktoré ma začalo oveľa viac baviť. Tak isto som sa začala zaujímať o zdravú stravu a minimal waste lifestyle. (Na zero waste si ešte úplne netrúfam.)
Menšou staro-novou novinkou bola meditácia. Minule som do jej hĺbok až tak neprenikla.
Tentokrát sa to však zmenilo. Podarilo sa mi oň vzbudiť záujem. Ešte aj meditačný denník som si založila. Lebo, prečo nie?
Najväčšou novinkou pre mňa však zostáva bod číslo tri. Ako aj otázka: "Čo sme ochotní urobiť pre sledovanosť?" Tak všeobecne. Nielen ako blogeri.
Všimla som si totiž jednu vec. Najväčšiu čítanosť mali moje články o HW challenge. No v rámci dvoch ročníkov účasti, zvýšenej návštevnosti dominovali tie minulé zápisky. (Na starom blogu.)
Také, v ktorých som sa sťažovala na nedostatok spánku, absťák za čokoládou a svalovicu.
Naopak pozitívnejšie znejúce články z môjho druhého pokusu, snažiace sa tentokrát priblížiť tému jednotlivých dní a dokumentáciu mojich prvých stretnutí s nimi, boli na tom horšie.
Záver:
Kedysi som hlásala, že ľudí nebaví čítať negatívne články, nech sú akokoľvek pravdivé. Čo je pochopiteľné. Vo svete bolo, je a kým sa ľudstvo nepoučí, tak aj bude, toľko zla. Niet potom divu, že ľudia inštinktívne siahnu po obsahu, ktorý ich poučí, pobaví alebo povzbudí.
Dnes ten názor rozšírim o poznatok, že ľudia okrem zábavného contentu, sú zvedaví aj na útrapy iných.
Nuž najväčšia radosť je škodoradosť a ľudí možno povzbudzuje vedomie, že aj životy iných ľudí sú občas na π-ču.
Tu sa však akosi dostávam späť k bodu o obsahu, ktorý čitateľov povzbudí.
Komentáre
Zverejnenie komentára