Štvrtý deň HW: Vystúpenie z komfortnej zóny

Tak som zase tu. Píše sa deň štyri v rámci výzvy Hell week. Deň, ktorý má byť tým najťažším. 

Musím podotknúť, že už takto o dvanástej večer, začínam pociťovať váhu tých slov. Ani sa mi nechce veriť, že už som za polovicou!

Deň začal klasickou snahou dať do chodu svoje dolámané telo. Jedlo, tréning, menší research na tému copywriting. Popri tom som prelustrovala nejaké tie pracovné inzeráty

Chtiac, nechtiac som dnešný deň zasvätila vystúpeniu z komfortnej zóny nečinného prizerania sa. 

Čo sa týka nekonzumovania chujovín, toho sa ťažko ale statočne držím.

Síce som sa z času na čas musela upozorniť aby som sa sústredila na tú vec, ktorú práve robím ale dalo sa. 

Horšie to bolo s meditáciou, na ktorú sa mi podarilo zabudnúť. Viem, že mi to výzva nediktuje, no ja som si vymyslela ďalšiu. Podľa nej sa pokúsim najbližší mesiac/rok meditovať každý deň a na svoje postrehy som si založila aj meditačný denník. Čosi ako snový denník, len na miesto snov si doňho zapisujem svoje postrehy a myšlienky.

Čím ďalej, tým viac si však uvedomujem hlavný kameň úrazu dnešného dňa.
Prebdieť túto noc. 

Prakticky by som sa mohla tváriť, že som to absolvovala z nultého dňa na prvý. No neviem. Zvažujem ešte spôsob ľahnúť si (nech si telo oddýchne) a do vstávania rozmýšľať tak tuho, že nezaspím. 

Každopádne si aspoň urobím všetko, čo som náhodou nestihla. Aspoň to má výhodu, že mojim protivníkom tentokrát nie je čas, ale fyzická únava.

No, tak ja teda idem dobehnúť zanedbanú meditáciu. Možno sa ešte ozvem, ak popri tom nezaspím. Haha. Keď áno, tak uznám porážku a ide sa ďalej. 

Na posledné dni HW challenge.