Žlté svetielko
v zelenom mori.
Starne, už šedivie.
Hlávku si skloní.
Stretnutie kvietiny,
princeznej zlatavej,
s kráľovnou všetkých lúk
než noc nadíde.
S hrejivým pocitom nostalgie som si zaspomínala na prvý literárny zločin v mojom živote.
Bolo to v bližšie nešpecifikovanom období prvého stupňa základnej školy. So spolužiakmi sme dostali za úlohu napísať bájku. (Prvá a asi aj posledná v mojom živote.)
Tuším bola o púpave, ktorá sa chcela naučiť lietať a tak sa svoj žltý kabátik rozhodla prezliecť za šedivý, vďaka čomu vzlietla.
Neskôr som presedlala na básničku o Jánošíkovi, v sprievode s ilustrovaným zbojníkom oháňajúcim sa sekerkou. Od vtedy to so mnou ide dolu vodou.
Ja rada nachádzam svoje staré slohové práce a básničky zo školy. :) Niekedy uvažujem, či som bola pri zmysloch, keď som to písala. :) V spojení s púpavou - nostalgia základnej školy. :)
OdpovedaťOdstrániťJe to vskutku príjemne nostalgické. :-) To musím dať za pravdu.
OdstrániťTo je zlaté. Ja nemám ani jeden zošit zo školy. Ale chlapcom odkladám všetky aj výkresy zo škôlky.
OdpovedaťOdstrániťVIKTORIÁNSKA MÓDA V MODERNOM ŠATE
Tak aspoň budú mať pamiatku. :-)
OdstrániťPěkné veršování a spolu s obrázky to nemá chybu. 😀 Já jsem na střední také psala básničky, abych je poté na dlouhý čas opustila. Teď si veršuji občas jen tak pro radost.
OdpovedaťOdstrániťNo je pekné, že sa k tomu koníčku podarilo vrátiť. 😊
OdstrániťNení nad lišku Pampe! Já jí na jaře dokonce i dovoluji růst a nevypleju! :-)
OdpovedaťOdstrániťJe úplne parádna. (Ak na ňu nemá niekto alergiu.) Nepoznám nič lepšie na boľavé hrdlo ako púpavový med. :-)
Odstrániť