Deva Sklenená

Nech len každý čuje,
kto tajomstvo chce vedieť.
Poviem vám ja príbeh jeden,
ukritý v Devinom úsmeve.

Povzbudenom múdrymi slovami
nech už dievča viac neplače.
Naučili ju tie hlasy,
že je to zbytočné.

Za pravdu im dala hneď
toto dieťa hlúpučké.
Čo už len ono vedieť
mohlo o neprajnom svete?

Krahká ako sklo, prízvukovali jej.
Chceli ju len ochrániť,
nie zlyhať na plnej čiare.
Iba vylepšiť ju chceli.

Krehká ako sklo, hovorili stále
zabudli však na jednu vec,
sklo nemusí byť vôbec slabé,
že môže byť nepriestrelné.