J. A. Baratynskij: Hviezda

Názov: Hviezda

Z originálu: Stichotvorenija

Autor: J. A. Baratynskij

Vydanie originálu: Sovetskij pisateľ, 1948

Preklad: Tatran, Bratislava 1975

Preložil: Miloš Krno

„Zasvietil ako hviezda. Hoci len krátko bol na oblohe – zanechal za sebou zaujímavé dielo. No svetlo jeho, ako zhasnutej hviezdy, prichádza k nám ešte aj po poldruha storočí.“ Miloš Krno

Ako hviezda na mrazivej zimnej oblohe ma ožiarila táto zbierka básní od pána Jevgenija Abramoviča Baratynského. Knižka sa do môjho vlastníctva dostala vďaka výzve Daj knihám druhú šancu.

Jeho často satirické básne majú značnú hĺbku, čo som príjemne prekvapená zistila po niekoľkonásobnom prečítaní zbierky básní Hviezda. Podľa zdrojov prekladateľa (Miloš Krno) i sám Puškin sa o ňom vyjadril: „Je originálny, lebo myslí. Bol by všade originálny, lebo myslí svojsky, správne a nezávisle, pritom cíti silne a hlboko.“ Kritizujúc svojich súčasníkov i nasledovníkov, ktorí sa pokúšali merať hodnotu ruskej literatúry daného storočia len puškinovým kánonom a podobou verša k jeho veršu.

„Nie, nespomínaj ani tajne,

na starú nehu zabudni.

Kto sa raz sklamal, zľahostajnie

k mocnému čaru dávnych dní.“

Sklamanie, úryvok

"Darmo máš, smutný, v srdci samú dobrotu,

nevnímaš city susedove,

len žaľ svoj, iba smútok svoj a clivotu

precíti užialený človek."

Clivota, úryvok

„I ty si jak on – poeta,

predsa je rozdiel, voláš márne:

tvoj verš, vieš, ide to tlačiarne,

jeho verš ide do sveta.“

Epigram, úryvok

Napokon som si dala predsavzatie čítať tú knižku dovtedy, kým sa niektoré pasáže (najmä tie obľúbené) naučím spamäti.