Šarkan

Ošarpaný žltý šarkan
už len štyri stužky má.
Čo oči mladé nevedeli
nevideli prichádzať.

Keď rok sa za rokom utiekal
i neha temer vymizla.
Nevinnosť naša
je dávno stratená.

Iba ozvena detského ja.
Iba šum mora
čo do stratena
odnáša diaľka.

Ranky čo mamka nepofúka
a víno uhasí žiar
čo v srdciach vyvoláva
z času na čas žiaľ.

I smutný šarkan
úzkosť premáha
Čo podobu hľadá
aby sa iným páčila.

Šarkan si zúfa
aká to krivda
sa v nekonečnom zhone
na nevinných pácha.