Názov: Zaklínač 1. - Poslední přání
Rok vydania: 1993 Varšava, nakl. Super NOVA
Obálka: Michal Ivan
Ilustrácie: Jana Komárková
Z originálu: Ostatnie życzenie
Zaradenie: séria poviedok
Žáner: fantasy
Hlavná postava: Geralt z Rivie
Často sa vyskytujúce postavy: Nenneke, Iola, Marigold (Dandelion), Yennefer z Vengerbergu
Úvod do deja:
Ide o prvú poviedkovú knihu zo série o zaklínačovi, od známeho poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowskeho, ktorá opisuje dobrodružstvá nájomného zabijaka príšer, Geralta z Rivie.
Kniha začína ako inak, než prológom: Cesta z níž není návratu
Ktorý je prerozprávaním príbehu druidky Visenny z Kruhu a bojovníka menom Korin, snažiacich sa pomôcť obyvateľom osady, ktorých životy značne znepríjemňuje banda lupičov a Fregenalov hrôzostrašný Kostej.
V rámci samotného príbehu zaklínača mi ale ich dobrodružstvo spočiatku nedávalo zmysel, keďže ani raz za celý prológ som sa nedočkala prítomnosti, ba ani len zmienky o Bielom Vlkovi.
Iba po zhliadnutí informácii, ktoré o Visenne prechováva witcher.wikia.com, mi došlo, že ich príbeh v kontexte so zaklínačom dáva dokonalý zmysel a že to nebude naposledy čo budeme čítať o druidke.
Zaklínač
Taký názov nesie prvá poviedka, kde som sa zoznámila s Geraltom. Jeho úlohou bude tenkrát pomôcť obyvateľom Wyzimu vysporiadať sa so zakliatou princeznou.
Zrnko pravdy
Mojím obľúbeným príbehom z detstva bol a navždy aj zostane príbeh o Kráske a zvierati, ktorý slúžil ako nejedna predloha mojich nepublikovaných romancí písaných na odreagovanie sa. To znamená, že nie raz som sa vďaka tomu zamyslela, ako by reálne vyzeral ich príbeh. Evidentne boli moje prosby vyslyšané v tejto poviedke o Nivellenovi.
Menší zlo
To je vám tak, keď vám dá Snehulienka, pardon Strakuša Renfri, v rámci svojej osobnej vendety vybrať medzi smrťou nevinných a smrťou nie až tak nevinných. Príbeh o udalosti, ktorá zaklínača zapísala do kroník pod ďalšou prezývkou, Mäsiar z Blavikenu. Aj napriek okolnostiam som si obľúbila Renfri. [Vždy som mala divnú úchylku pre antagonistov (v prípade Renfri záleží od uhla pohľadu) s tragickým osudom.]
Otázka ceny
V ďalšom z radov dobrodružstiev o Geraltovi Bielom vlkovi sa ukáže, že sú veci, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze. Napríklad také vykúpenie prisľúbeného dieťaťa z následkov veštby. Ostatne ani Gwynbleidd sa tomu nepodarilo vyhnúť.
Konec světa
Dobrodružstvo Geralta a trubadúra Marigolda, ktoré ich zavedie až na koniec sveta do sídla Živy, zlatovlasej Kráľovnej všetkých lúk a polí. Otázkou zostáva, či si ľudia, ktorým príroda spláca krvavú daň, zaslúžia jej priazeň?
Posledné přání
Mnou snáď najočakávanejšie stretnutie s Yennefer z Vengerbergu, ktoré príjemne zavŕšilo túto knihu. Čitateľ sa bližšie oboznámi s okolnosťami, ktoré spečatili osudy Yennefer a Geralta.
Názor:
Samozrejme aj mne sa podarilo obľúbiť si Geralta, nájomného zaklínača putujúceho krajinou, aby zbavil svet od škodlivých nadprirodzených bytostí. Cvičený a vyslaný z Kaer Morhen, aby chránil ľudí, v ktorých vzbudzuje hrôzu a odpor zároveň, no ktorí sa bez pomoci jeho a jemu podobných nezaobídu. Zaklínač s vlasmi, ktorých beloba nespočíva vo veku ale ako následok mutácii, ktorými si počas svojho výcviku prešiel, a ktoré mu zabezpečili lepšiu odolnosť voči jedom, výdrž, silu ako aj lepšie videnie a horšiu zraniteľnosť. Zaklínač, ktorého úlohou je bdieť nad bezpečnosťou ľudí, aj keď jeho odmenou je vyhnanstvo.
Z druhej strany, je tu štýl autora. Nevravím, že sa mi nepáčil, čítal sa mi dobre ale necítim sa, že by som mala spievať ódy na schopnosti autora. Nie to je to, čím si ma získal. Je to v prvom rade Geralt. Je to jeho svet. Fascinujúci a surový zároveň. To je to, v čom ja vidím výnimočnosť Zaklínača viac než v autorovom štýle písania. Ostatne ten už dosť ľudí ospevovalo predo mnou a ja nevidím dôvod ospevovať autorovu genialitu len za to, že vydal bestseller. Aj keď niečo na tom bezpochyby bude. Navyše Geralt a ódy mi nejak nejdú k sebe. Od prvej chvíle mi bolo jasné, že Geralt nebude žiadny Gary Stu (mužský ekvivalent Mary Sue). Je zraniteľný, nie je neomylný, je však bystrý a nadmieru vynaliezavý. Zároveň je však napriek svojej smrteľnosti akýsi nezmar. (Azda najmä vďaka svojim mutáciám) Mám rada jeho cynizmus, úvahy o konci sveta ako ho poznáme a jeho zmysel pre humor je niečo neobyčajné. Je jedným z mála hrdinov, ktorých obdivujem za to, že ochraňuje ľudí pred netvormi z vlastného úsilia. Na to aby bol hrdinom nepotrebuje veštbu, múdreho majstra, kamarátov, ktorý zaňho pokladajú svoje životy. On je proste len Geralt a presne to mám ja na tejto sérii rada.
Zarovno sa mi páčilo sedem menších nie až tak poviedkových útvarov, ktoré sa volajú Hlas rozumu 1-7 a sú rozmiestnené medzi samotnými poviedkami. Odohrávali sa prevažne v chráme bohyne Melitelé. V prvej knihe je to akési útočisko Geralta, kde ho kňažná Nenneke po jednotlivých misiách dáva opäť dohromady a istým spôsobom nad ním drží ochrannú ruku.
Príbeh Geralta spolu s ilustráciami Jany Komárkovej, z ktorých som často nevedela spustiť oči, spôsobili to, že som len s ťažkosťami dočítala poslednú poviedku (vždy som si jej prečítanie odďaľovala, aby som ju a tým pádom aj prvú knihu ešte nedočítala).
Našťastie po nedlhej úvahe v nemenovanej kníhkaviarni som dospela k záveru, že mi nasledujúce dva týždne postačia wifonky a tak som si kúpila druhé pokračovanie série. Veď každý zo súčasných početných odborníkov na time management prízvukuje dôležitosť určenia si priorít. Vďaka tomu som teda mohla dočítať aj jednotku.
Komentáre
Zverejnenie komentára