Autor: Laureen Myracl, Maureen Johnson, John Green 
Názov: Nech sneží
Zaradenie: súbor poviedok
Rok vydania: 2013
Zoznam poviedok: Jubilein expres - Maureen Johnson, Roztlieskavačský vianočný zázrak - John Green, Svätý patrón prasiat - Lauren Myracl,
Úvod do deja:
Všetky príbehy sa odohrávajú v mestečku Gracetown, v ktorom štedrovečerná nádielka snehu ochromujúca dopravu postaví do novej situácie hrdinov troch kúzelných príbehov. Niekto sa musí naučiť prijať pomoc, niekto iný otvoriť svoje srdce či vstúpiť si do svedomia a prijať končene zodpovednosť za svoje činy súčasné i minulé - uvedomiť si, že niekedy sú aj dôležitejšie veci než my.
Názor:
Prvá poviedka od Maureen Johnson s názvom Jubilein expres do veľkej miery splnilo moje očakávania. Dej sa mi zdal nápaditý a hlavná hrdinka odvážna a o to sympatickejšia aj napriek svojej teatrálnosti na konci.
Avšak kniha samotná mi padla do očí najmä kvôli menu John Green, od ktorého som mala veľké očakávania najmä po prečítaní románu Kam zmizla Aljaška, ktorý má v mojom srdci špeciálne miesto.
Jeho poviedka Roztlieskavačský vianočný zázrak sa mi však zdala trochu lacná. Ustála moje očakávania, avšak tieto stredoškolské drámy nie sú až tak mojou šálku čaju. Čo sa postáv týka, Duke som si obľúbila. Mám taký pocit, že by sme si boli blízke keby skutočne existovala.
Tretia poviedka od Lauren Myracl Svätý patrón prasiat bola zaujímavá. Úprimne ak som poviedku od pána Greena hodnotila ako stredoškolskú strašne cool drámu, tak tretia poviedka by bola čosi medzi vyššie popísaným a telenovelou.
Hrdinka mi už na druhej strane bola nesympatická a na konci štvrtej kapitoly som chcela zavrieť knihu. Sebecká pubertiačka s túžbou byť neustále stredobodom pozornosti. Slovom ten typ človek, komu by som v reáli túžila vraziť.
Zároveň som so zhrozením uvažovala, že či sme aj my s rovesníkmi boli na strednej takí precitlivelí a dramatický. Nuž áno. Aj na mojich pleciach vyplakávala spolužiačka sklamaná zo svojej štyristodvadsať-piatej životnej lásky a zo svojho života. I my sme si určité veci brali osobne, čo s odstupom času bolo skôr komické až trápne. (Tak trochu nostalgické.)
Horšie bolo keď som sa v hlavnej hrdinke videla. Najmä vo chvíli keď svojmu priateľovi vyčítala, že svoju lásku nedokazuje romantickými gestami každý každučký deň. Bola to ako rana päsťou. Ako studená sprcha. Mierne som sa zahanbila. Následne som Addie, tak sa totiž hrdinka volá, chcela ešte väčšmi prizabiť.
Dej poviedky našťastie čoskoro nabral nový smer. Staré spory sa vyriešili, nedorozumenia vysvetlili, Addie si stúpla do svedomia a prasiatko našlo svoj domov.
Nakoniec sa každý s každým stretol, všetko sa vysvetlilo a všetko do seba kúzelne zapadlo presne tak, ako to v rozprávke so šťastným koncom dopadnúť má.
Komentár na záver:
Knihu by som na záver zhodnotila ako niečo čo mi okrem príjemne strávených vianočných chvíľ a hrejivého pocitu dalo aj čosi iné.
Čosi, kvôli čomu sa mi podarilo stotožniť sa s postavami, najmä Addie. Čosi, kvôli čomu som ju nenávidela, najmä keď som zistila, že sa na ňu miestami podobám. Doposiaľ mi nik takú facku nedal.
Komentáre
Zverejnenie komentára