Autor: Dominika Elizabeth Hladíková
Názov: Slovo je nádych
Zaradenie: básnická zbierka
Rok vydania: 2017
Vydarená zbierka neveselých básní. Aj tak by sa dalo charakterizovať básnickú zbierku od mladej slovenskej autorky a blogerky. Vlastne mi ani neprichádza na um či som už niekedy v živote čítala od autorky aj niečo veselé. Čo viem, vždy to boli emotívne básne o boji s utrpením rôzneho druhu. Nuž možno práve v tom sa skrýva to čaro. To pozitívum. Tie básne na mňa pôsobia ako aj akési dôkazy, že sa s utrpením dá bojovať. Azda aj tam sa skrýva ich posolstvo. Ťažko povedať. Filozof nie som a do rozboru poézie sa nevyznám. Som len amatérsky obdivovateľ a akýsi konzument literárnych krás.
Z tých v tejto zbierke ma miestami až zamrazilo. No paradoxne práve tá ich mrazivosť ma chytila za srdce.
Najviac ma zaujali básne z druhej časti zvanej aj Poryvy duše, kým tretia časť sa mi vcelku ťažko čítala, až to miestami bolo nemožné. Básne v tej časti sa mi páčili pre to, prečo som ich aj chcela nenávidieť. Pre pocit, že sa mi niektoré verše posmievajú, čo je prirodzene blbosť a mnohí by v tomto bode zjavne zapochybovali o mojom duševnom zdraví, keď vypúšťam do sveta takéto prejavy. Viem len, že by to chcelo biele polosladké...
"A verše strácajú zmysel.
Padla posledná kvapka zo dna.
Svet sa roztočí,
obraz sa rozmazáva..."
D. E. H.
Komentáre
Zverejnenie komentára