Parazit


Neveriacky hľadím na úhľadne napísané slovo písmom osoby, ktorá ma sem v prvom rade priviedla. Moje srdce sa divoko rozbúcha. 
„Bež.“ Stálo na zdrape.

Ani teraz som nepostrehol nič pokútne a predsa mi inštinkt nahováral veriť tomu zdrapu od môjho informátora. Zostáva mi odísť kadiaľ som prišiel alebo sa vrhnúť do súkromných priestorov hostinca. 
Moje srdce už nateraz búcha ako zvony na poludnie, no zmysli zostanú prekvapujúco triezve. Nenápadne sa zdvihnem keď sa pohľady mňa a hostinského stretnú. 
Pritiahnem si okraj plášťa a zamierim v ústrety zadných miestností akoby som hľadal jeho ženu, nech mi prenajme lôžko, aj s niekoľkými plošticami na účet podniku. 
Napriek svojmu úsiliu stále netuším kde sa zadný vchod nachádza. Rozhodnem sa, že aj otvor plniaci úlohu okna mi dobre poslúži. Nakoniec sa zachytímrozgajdaný rám okna a zoskočím. Keď už nič iné, aspoň padať som sa za tie roky naučil a tak sa mi voľný pád z poschodia podarí zakončiť neohrabaným kotúľom. Iba letmé žuchnutie je svedkom môjho útek. 
Prikrčím sa k zemi a nepatrne nahliadnem cez roh budovy. Hostinec zozadu obkolesujú iné, nemenej pochmúrne stavby a ich ruiny. Šplhanie po ich povrchu je nad moje sily, takže to budem musieť vziať predom. Uvažujem hľadiac na skupinu jazdcov vyzerajúcich akoby niečo alebo niekoho hľadali. Takí tí chlapi, ktorí sa tipujem počas orgazmu i podrezávania krkov tvária rovnako. Chladne. Niekto má svoj šťastný deň. Zaškerím sa neurčito. No čoskoro si uvedomím, že ten niekto som ja. 

Bojový mág kontrolujúci okolie hostinca sa prikradne za mňa a uskutoční výpad, ktorý len na poslednú chvíľu odkloním štítom. To privolá jeho kumpánov, tak sa ocitám v ich obkľúčení. Toľko neopatrnosti! Zakľajem. Nie som rasista, ale prekliaty kobold čo ma sem privolal! A možno aj som. Do hája s koboldmi. 

Prekvapujúco sa mi i bez Arnonových reflexov podarí vyhnúť omračujúcemu kúzlu protivníka. No ak máš nejaký plán už by bolo na čase ho realizovať! Vyšlem myšlienku do najtemnejších útrob svojho bytia. Odpovede sa mi nedostáva. 

Medzitým v dlaniach vytvarujem guľu ohňa a vrhnem ju na čarodeja, ktorý sa ma snažil omráčiť. Tunika mu vzplanie kým pravačkou zaútočím na jeho komplica. Mám isté pochybnosti ohľadom doby, kým budem vedieť vzdorovať ich výpadom. Kľudne ma odfakľujú ak niečo dovtedy nevymyslím. Dovtípim sa, než ma neznáma sila zrazí do blata. 
Aj by som sa metal keby som vedel pohnúť čo i len milimetrom svojho tela. Takto len rozzúrene civím na dvojicu sústreďujúcu sa na paralizujúce zaklínadlo a tretieho, komu ešte stále dymí lem tuniky, ako sa ku mne približuje. 
Pocítim záchvev rozhorčenia. Prebúdza sa a šíri mojim telom ako požiar. Začnem sa triasť pod náporom zlosti vzdorujúcej kúzlu dvojice. Pocítim páľavu a s iskierkou škodoradosti v duši sa na trojicu zahľadím.

"Záhadológ osobne." Kľakne si ku mne najvyšší z trojice, drzý ako opica. 
"Nanešťastie ja sa akosi nechytám. Poslal som vás už niekedy na chládok? Vyzeráte tak." 
Aj by som sa zaškeril keby nemusím vypľuvať krv. Ten kretén mi určite zlomil niektorý zub. 
"Na paralyzovaného oponenta si teda trúfaš."

Ešte stále sa pokúšam udržiavať očný kontakt, než sa mi naveľa podarí dosiahnuť prstami stále priklincovanými k zemi, na neobhoreté zvyšky šarlatánovaj tuniky. 
Jedna myšlienka, jedna iskra a stačí aby kus látky opäť vzplanul. To naruší sústredenie dvojice. 
Opäť sa ma pokúsia paralizovať, no to už ich pokus odrazím štítom a dychčiac ako po nekonečmej swingers párty sa vrhnem za drevené sudy. 

Odtiaľ mám v celku slušný výhľad na trojicu. Pri všetkej dobrej vôli si neviem predstaviť prečo by práve oni najali nejakého kobolda nech poslúži ako návnada, ktorá ma mala vlákať do ich pasce. 
Zároveň dotyčný už dávno mohol dostať po kotrbe. 

Nech je ako chce, ja by som sa k nemu radšej nepripájal. Počul som v hlave hlas, ktorý sa na dlhú dobu odmlčal. Chcem namietnuť, že v prvom rade ide o moje telo, no dnes by sa mi pomoc toho mudrlanta proti presile mohla hodiť. 
Je ti dúfam jasné, že tvoje myšlienky sú aj mojimi.
Tak toto mi vôbec nechýbalo. Dočerta! Zakľajem vo chvíli ako niečo predomnou zarachotí. 
Tak oni sa chcú hrať. Takmer vyslovím démonovu myšlienku a zacítim ten istý pálčivý pocit, tú istú škodoradosť, ako keď ma blbý a blbší paralizovali.
Zmienení sa s desom pozrú mojim smerom. Azda zacítili temnú auru vznášajúcu sa okolo mojej siluety. Alebo ich vydesilo kúzlo, ktoré pomaly ale isto opantalo ich mysli a ponúkalo im desivé výjavy, ktoré len oni mohli znať. 
Jedno je isté. Obhoretý zostal bez komplicov.

Ani ho nemusím zvlášť paralizovať. Spraví to na miesto toho hnev zračiaci sa v jeho sivých očiach. 
Zaujíma ma či môj spoločník aj tomu tretiemu poskytol súkromnú hororovú šou. Srdce plné zlosti ťažko naplniť strachom. Bola reakcia na moju myšlienku.
Zavriem ruku v päsť a zasiahnem ho do slabín. Tak už kľačiaceho muža zdrapím za vlasy.

"Kto si najal vašu bandu?"
Mužov neveriaci výraz zmizne v bolestnej grimase keď trhnem jeho hlavou vzad.
"Čo si to vravel?"
"Ty, hajzel!"

Na chvíľu ma zmiatne odmlka medzi dvoma slovami, ktorá môže znamenať aj mne určenú nadávku, ako aj "ty a hajzel". Avšak prvá verzia sa mi zdá najrozumnejšia a tak pre istotu ešte raz udriem sivookého, ktorý po mne zazrie medzi jednotlivými pľuvancami krvi. 
Čosi v jeho pohľade ma zarazí. No nie viac ako náhly chtíč zabiť toho čudáka. Chtíč, ktorý mne určite nepatrí! Zdôrazním myšlienku vo svojej mysli a zatnem päste. Niekoľko krát sa z hlboka nadýchnem. Úplne zbytočne.

Nakoniec ho zdrapím za golier. Azda silnejšie, než bolo nutné.
"Skúsim to ešte raz. Čo chcete?" 

Jeho oči sa zalesknú slzami márnej zlosti. Viem si predstaviť tú obruč sťahujúcu jeho hrudník. Ten pocit, že ešte chvíľka a svoje telo neudrží na uzde. Alebo je to pohľad šialenstva? Napadne mi hľadiac zmätene na muža, ktorý sa prihovoril niekomu inému. 
Akoby som to nebol ja kto vo svojej hlave neustále počúva frflanie inej bytosti. Alebo si to teda aspoň namýšľa.

"Ten prepnutý dement si fakt nepamätá?" Zachichoce sa hľadiac na niečo za mojím chrbtom, potom sa mi nechápavo pozrie do očí "Sám si mi predsa zaplatil" odmlčí sa "Prosssím." Zvyšok už prejde do nezrozumiteľného skučania a ja sa ho pustím akoby ma jeho bláznovstvo mohlo nakaziť. 

Tackavo cúvnem o niekoľko krokov vzad, snažiac sa zložiť mozaiku. Pocítim dravú zlosť, no tá určite nepatrí mne. Alebo azda áno. Pokrútim hlavou. 

Mám pocit akoby sa za mnou naťahoval pár neviditeľných rúk. Presnejšie za mojimi myšlienkami. Akoby každá bola v zvlášť zásuvke a tie ruky ich museli každú po jednom otvárať. Akoby niečo hľadali. Inštinkt mne vlastný mi nahováral, že nech hľadajú čokoľvek, nesmú to nájsť. No akékoľvek snahy upokojiť myseľ aby som ju mohol uzavrieť, stroskotajú na plnej čiare. Ostatne ako uzavriem svoju myseľ pred bytosťou, ktorá sa mi v nej rozťahuje ako húsenica na kapuste?

V tej chvíli zacítim ostrú bolesť a pískanie v ušiach je predzvesť, krvi, ktorá sa z nej čoskoro vyvalí. No vyvalí je asi zveličovanie. V inakšom prípade by som aj kopytá otrčil. Zrak sa mi zahmlie a kolená podlomia.
V mysli sa mi vynorí obraz, ktorý Arnon hľadal a z bolesti usudzujem, že našiel, i bariéru prelomil. 

Kobold údajný informátor, ktorý mi vnukol myšlienku na dohodnuté stretnutie, bol v skutočnosti šikovný praktikant oklumencie, niečoho čomu sám nerozumiem, no viem, že jeho remeslo mu umožnilo ukryť spomienky i predo mnou. Spomienky na posledné udalosti, ktoré vyústili v najatie trojice aby zabili Arnonovho hostiteľa. Mňa.

Pochytila ma zlosť. Je vôbec moja? Ťažko povedať. Jedno je však isté. Neveští nič dobré. Bez hostiteľa neprežije, zachytím pohľad oproti kľačiaceho muža, no má si na kom vybiť svoju zlosť. Nie! Namietam v duchu vediac čo bude nasledovať. Úplne zbytočne.  
Pocítim známy pocit, keď ako posledné uvidím svoje telo vrhajúce sa smerom k mužovi. Je čoraz silnejší, uvedomím si než je moje vedomie zahnané no úzadia.


Komentáre

  1. "po nekonečmej swingers párty" :D Haha, ono keď do historickej fantasy dáš moderné prirovnanie tak potom je to už urban fantasy. Aj keď na druhej strane, ktovie čo v tom stredoveku robili. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Popravde to ani nemalo byť silno historické fantasy. :-D Čo však robili, netuším. Azda to, čo aj teraz. Len sa o tom nehovorilo.

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. Snáď nie len nad amatérizmom autorky. :-D (žartujem)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára