Alebo: moje prvé kroky k osvieteniu. :-D
Nazdar. Napočudovanie ma tu na juhu Slovenska ani dnes neodfúklo a tak prispievam do rozľahlého kyberpriestoru svojou troškou.
Veľkou otázkou dnešného dňa bolo, že čo to je vlastne ten Mindfulness?
Nie som žiadny guru, no pochopila som to nasledovne:
Ak mám byť úprimná, tak sotva ide o čokoľvek iné, než znovuobjavenie Ameriky a jeho následné označenie dôležito sa tváriacim názvom.
Mám dojem, že už dokonca aj zen budhisti si boli vedomí opodstanenosti toho, čo ľudia v súčasnosti nazývajú mindfulness.
Ako pripomienka aby sme naň nezabúdali je však užitočná. Dokonca predovšetkým v dobe, keď niektorí jedinci na miesto života, len prežívajú vo fáze takzvaného autopilota.
Túto fázu by som opísala ako stav, keď sme myšlienkami na míle ďaleko, no nie v zmysle tvorivom.
Naopak. Nie sme prítomní vo vlastných životoch. Či už ide o preťaženosť alebo len stereotyp.
Prípadne sa to deje z dôvodu nedostatku financii. Samozrejme netvrdím, že je to prípad každého.
Horšie je keď ten čas v rámci dňa tak "letí", pritom si ale nedokážeme vybaviť čím sme ho premárnili.
Ja sama by som niekedy bolar ada keby deň mal aspoň štyridsaťosem hodín.
Približným opakom tohoto stavu má byť mindfulness.
Zdá sa mi, že jeho pointou okrem meditácie (v sede, v ľahu, jogou, prechádzkou azda aj športom) je aby sme sa v každodennom živote sústredili na činnosti a javy, ktoré vykonávame. Resp. aby sme žily tu a teraz.
Netvrdím či je alebo nie je stopercentne správny tento pohľad na život. Je však rozhodne inšpiratívny. Predovšetkým záleží na interpretácii toho "tu a teraz".
Mojou dnešnou úlohou bolo riadiť sa už spomínaným heslom. Pre mňa tento bod bol doslova výzvou aj keď sú mi jeho blahodarné účinky známe.
Žiaľ, ešte stále na to zabúdam. Pre to som okrem snahy dodržať to pravidlo a aby som sa sústredila na to, čo robím, rozhodla aj, že dnes bude ten deň, keď začnem s praktizovaním meditácie.
Ako to dopadlo vám prezradím v nasledujúcej časti článku.
Záverečné hodnotenie
Musím povedať, že som po dlhej dobe spala ako bábo. Teda kým ma nezobudil diablov inštrument, budík pripomínajúci, že nedovolenkujem ale experimentujem s výzvou.
Po precitnutí do reality som si uvedomila, že nie som tak ubolená ako predošlý deň, tak som to musela napraviť workoutom.
Fú, ako dobre mi padol po dlhom čase strávenom v rodičovskom dome. Ako inak, keď sa do cvičenia vraciam po dlhšom čase, tak to samozrejme preženiem a niekoľko dní umieram. Ono je to komplikované, keď to počas cvičenia necítim ale až keď si svaly oddýchnu.
Čo sa týka môjho neslávneho pokusu o meditáciu. No. Fuh. Ako vravím. Žiadna sláva to nebola.
Rušilo ma všetko možné od štebotania vtáčikov až po kosačku....suseda....o tri domy ďalej.
Nehovoriac o tom, že obsedieť na jednom mieste, len tak, je mojou nočnou morou.
Tak som sa zo zúfalstva rozhodla opýtať všemúdreho prehliadača, ako by som mala správne meditovať a hľa, toto si Veľký Gúgeľ myslí.
Meditácia je technika, pomocou ktorej je možné pozorovať a kontrolovať svoje myšlienky, pocity a tok energie. Pracuje sa tu s pozornosťou, sústredením a predstavivosťou.
Za výňatok ďakujem webstránke www.biela-magia.eu.
To je pekné, ale ako to presne funguje?
Našla som techniky ako pozorovanie myšlienok bez zásahu, sústredenie sa na dych, introspekciu, preprogramovanie podvedomia cez opakovanie mantry, vizualizácia cieľa, prípadne astrálne cestovanie.
Je to vcelku zaujímavá téma, musím podotknúť. Na ktorej podrobné rozvitie mi nechýba len priestor ale aj skúsenosť.
Navyše niečo vo mne odrádza aj fakt, že je to beh na dlhú trať a, že sama neviem, čo všetko neviem. Teda aby sme sa rozumeli.
Mám obrovský rešpekt pred takto duchovne založenými ľuďmi, ktorí sa vedia pýtať. Nie som si totiž celkom istá či má zmysel pokúšať sa dosiahnuť pokrok takého druhu, kým neviem, čo sa vôbec chcem dozvedieť alebo dosiahnuť.
Veď posúďte, či sa ráta ak mojou záľubou je cesta a nie cieľ, štúdium a nie vzdelanie. A môj jediný úmysel by mojol byť obohatiť svoj život o novú skúsenosť.
Má zmysel púšťať sa po ceste, keď netuším kam chcem doraziť a jediný dôvod pre čo som v živote využila ako ktorý prostriedok filozofie minfulness bol keď tak psychický tréning?
Presne tak ako keď začnem cvičiť za účelom fyzickej kondičky. Akoby to pre mňa neidentifikovateľné niečo čo ma robí mnou (ak to dáva vôbec zmysel) fungoval na princípe svalov a nástroje mindfulness by boli cvičebným náčiním.
Zaiste ďalšia časť môjho "neidentifikovateľného niečoho", ktoré je prirodzene zvedavé a rado experimentuje, má problém takúto výzvu odmietnuť.
Asi túto dilemmu nechám na múdrosť času a raz sa vrátim aj s výsledkami tohoto experimentu. Trebárs na deň presne o rok.
Na záver ďakujem každému, kto je so mnou v mojom aktuálnom výstrelku.
[(Obrázky: 1.Harli Marten (Unsplash), 2. Zoltan Tasi (Unsplash), 3. Prasanth Inturi (Pexels)]
Komentáre
Zverejnenie komentára